Kto je prítomný

Celkom je tu prítomný 1 užívateľ: 0 registrovaných, 0 skrytých a 1 anonymný.

nikto nie je prítomný


[ Zobrazi? celý zoznam ]


Najviac tu bolo súčasne prítomných 14 užívateľov dňa Št apríl 27, 2017 7:54 am.

Top posters

Top posting users this month

Štatistiky

Užívatelia zaslali celkom 421 príspevkov. v 409 tém

Je tu 8 registrovaných užívateľov.

Najnovším registrovaným užívateľom je exo11.


Call of Duty: Infinite Warfare - Recenzia + Video Recenzia (PS4,X1,PC)

Share
avatar
A1_Administrator
heckni-to SPECIAL MASTERS PRO1
heckni-to SPECIAL MASTERS PRO1

Počet príspevkov : 452
Points : 1374
Reputation : 1
Join date : 17.11.2016
Age : 27

Call of Duty: Infinite Warfare - Recenzia + Video Recenzia (PS4,X1,PC)

Odoslať pre A1_Administrator za Po december 05, 2016 2:02 am

[You must be registered and logged in to see this image.]

Ľudia sa už nejakú dobu hrnú na Mars, lebo naša modrá planéta je pre nich málo. Ale prečo tam pôjdeme? Zabudneme tam na Matta Damona, prebudíme vírus uväznený v zmrznutej vode, či dokonca nájdeme zabudnutú civilizáciu, ktorá nás zničí. A ak tam aj vybudujeme kolóniu, ktorá nakoniec bude prosperovať, časom sa odtrhne, otočí proti nám a ďalší konflikt je na svete. Inými slovami, história sci-fi nás naučila, že by sme si opletačky s Marsom mali veľmi dobre rozmyslieť. Stále je to však pre tvorcov lákavá téma, ktorá učarovala aj Infinity Ward, ktorí sa rozhodli presne tohto námetu chopiť pri výstavbe nového Call of Duty.

Už sme to tu mali v Babylone 5, svojim spôsobom aj v sérii Killzone, ktorá Mars zamenila za fiktívnu planétu Helghast. Ale stále to funguje. A prekvapivo to z Call of Duty: Infinite Warfare robí príbehovo najzaujímavejšie CoD za dlhé roky. Aj keď sa ponúka otázka, či to ešte vôbec môžeme považovať za CoD. S vojnovými črtami série totiž Infinite Warfare má už pramálo spoločného a rovnako sa so svojimi predchodcami rozchádza aj v ďalších bodoch. Rozporuplnosť najlepšie vystihuje pocity, ktoré pri hraní budete zažívať. Či už ste fanúšik série, alebo nie. Výsledkom ale je, že hra sa síce snaží byť pre každého, no nakoniec nie je pre nikoho, lebo aj keď vás niečím príjemne prekvapí, inde vám zas dá facku.

Infinite Warfare je vzhľadom na vývoj série obrovským paradoxom. Tá sa postupne, aj napriek každoročnému vychádzaniu, odcudzila kvalitným príbehovým kampaniam a začala sa sústrediť takmer výhradne na multiplayerový zážitok. Tu sa karta nečakane obracia a aj keď už možno niektorí z vás ani nedúfali, že si v CoD dobre zahrajú zaujímavý príbeh, práve kampaň je v tomto prípade tou najsilnejšou stránkou hry. A ako asi tušíte, nielenže vás zavedie do vzdialenej budúcnosti, ale tiež na Mars, no aj do okolitého vesmíru v našej slnečnej sústave, kde zavítate na miesta od Merkúru až po Pluto.

Leitmotív príbehu v Infinite Warfare nie je nijako zvlášť originálny. Naša Zem nám už bola malá, vyťažili sme z nej, čo sa dalo. Upreli sme preto zrak ku hviezdam a začali budovať kolónie vo vesmíre. Vzdialenosť od domova ale spôsobila to, že sa kolónie od svojho materského sveta začali vzďaľovať. Vzťahy v kolóniách riadila organizácia UNSA, avšak keď sa začali radikalizovať, na obranu Zeme a jej záujmov vznikla vojenská štruktúra SATO. Netrvalo dlho a drobné potýčky prerástli do plnohodnotnej vojny, kde na jednej strane stáli jednotky SATO a na druhej SDF, ktorá vznikla z radikálnych odpadlíkov UNSA. Na jej čele stojí admirál Salen Kotch, ktorého stvárnil herec Kit Harington (Jon Snow z Game of Thrones) a on je jednou z prvých tvárí, ktoré v hre vidíte.
[You must be registered and logged in to see this image.]
Do deja zasahujete ešte pred vypuknutím veľkého ohňostroja v Ženeve, keď Kotchove jednotky zničia takmer celú flotilu SATO. Bezmenných vojakov z misie v Európe ihneď meníte za kožu Nicka Reyesa. Po útoku na Ženevu zostávajú len dve lode a práve vy sa ako kapitán pod tlakom okolností chopíte kormidla jednej z nich. Retribution len tak-tak vyviazla z boja, no musíte s ňou vyraziť do ďalšieho. S Kotchom to totiž musíte uzavrieť čo najskôr, než stihne zasadiť finálny úder. Cesta k nemu je však tŕnistá a vedie cez niekoľko misií. Tie vám ale spestrí hneď niekoľko zaujímavých postáv a spolubojovníkov.

Po dlhšej dobe séria Call of Duty prišla s naozaj zaujímavými vedľajšími postavami, ktorých osud vám po pár hodinách nebude ľahostajný. Stvárnili ich skôr menej známi, ale kvalitní herci, ako David Harewood, Claudia Black alebo Omid Abtahi. Dokonca tu nájdete Conora McGregora a Lewisa Hamiltona v drobných úlohách. Najviac ale zaujme robot E3N, ktorý sa stane vaším bratom v zbrani až do konca a je naozaj až nečakane zaujímavo spracovaným charakterom. Hra totiž stavia na nich a na vzťahoch, aj keď už od úvodu buduje dojem jasného fatalizmu a dobre viete, ako to skončí. Vďaka tomuto vás kampaň udrží. Taktiež Reyes nie je bežný CoD hrdina, akých ste zažili doteraz. Nechce byť na mieste, kde sa ocitol. Sám má dojem, že sklamal a chce to napraviť aspoň jedným poriadnym činom.

A aj keď viete, ako hra nakoniec dopadne, ten záver si naozaj užijete. Ako v podaní Reyesa, tak aj vďaka ďalším postavám okolo neho. Pomôže aj drobný bonus, ktorý hráčom autori pripravili do záverečných titulkov. To všetko ale ešte viac podčiarkuje fakt, že sa hra úplne vzdala Call of Duty identity, no nevie nájsť vlastnú. Pokojne sa to mohlo volať akokoľvek inak, z hry totiž vojnovú akciu necítite. Nemusí to byť nutne zlé, dokonca jej to pomáha. No zároveň hra nevie nájsť, čím je. Podobné je to aj s misiami. Je ich tu veľa, mnohé z nich sú kvalitné a zabavia, no snáď až na jednu či dve si žiadnu z nich po dohraní nezapamätáte. Len budete vedieť, že ste sa pri hraní bavili a tým to skončilo. Žiadny Stalingrad či Černobyľ sa nekoná.

Infinite Warfare prejdete za nejakých 7-8 hodín, ak sa rozhodnete prejsť všetko. Hra je stále lineárnou akciou, no prináša pre sériu veľkú novinku – 7 príbehových misií je doplnených sériou 9 voliteľných misií, ktoré môžete hrať v akomkoľvek poradí. Dokonca ich ani nemusíte hrať. Bez nich by ale hra bola krátka. No nedá vám spať ani zoznam vysoko postavených dôstojníkov SDF, ktorých musíte dostať. Na niektorých narazíte v hlavných misiách, na iných vo vedľajších. Je pravda, že tie vedľajšie sú viac jednotvárne, no aspoň sú krátke a majú dobrý spád. Za sebou ich máte za takých 10 minút a väčšina z nich vás posadí do kokpitu vesmírnych stíhačiek.

Hlavné misie sú dlhšie a aj zaujímavejšie. Medzi nimi môžete chodiť po niekoľkých chodbách svojej lode, no to radi preskočíte. Snaží sa to navodiť dojem Normandy z Mass Effectu, no v skutočnosti tu často nie je čo robiť. Zaujme stealth misia, ktorou sa síce dá prestrieľať, no stále je to pohodlnejšie a efektívnejšie riešiť potichu. Zapamätáte si misiu na asteroide, kde sa po povrchu môžete pohybovať len vtedy, ak je vaša strana odvrátená od Slnka. Čelíte tu stádu poškodených robotov a musíte zachrániť niekoľkých vedcov, pričom hra tu a tam siahne aj po pomalšej a temnejšej atmosfére. Ak v závere nenarazíte na bug, ktorý vám misiu zabráni prejsť, budete s ňou naozaj spokojní.

A špeciálny priestor musím vyhradiť práve vesmírnym misiám. Hra vás síce zavedie na rôzne planéty a iné objekty v našej slnečnej sústave, no veľa času strávite aj priamo vo vesmíre. Zaujme poriadne drsné FTL cestovanie v hre, ktoré je v sci-fi vždy zobrazované skôr pohodlne. Pred väčšinou vesmírnych misií musíte absolvovať prílet na miesto s Retribution, výber vybavenia vašej stíhačky a štart. Časom je to otravné, ale hra tým maskuje loading. Aj keď je vesmír nekonečný, v jednotlivých misiách toho veľa neuvidíte a prakticky si zalietate len po malých mapách, kde bojujete s inými pilotmi, prípadne s veľkými loďami. Priamo v akcii taktiež ovládate svoj stroj v menšej miere, keďže dokáže sledovať nepriateľa, na ktorého ste sa zamerali. Akcia má grády, ale v konečnom dôsledku ste aj radi, že tieto misie tiež nie sú dlhšie.

Občas vás tu čaká aj akcia v beztiažovom stave v otvorenom vesmíre mimo kokpitu. Vtedy sa presúvate pomocou skafandra, viete sa priťahovať na blízke predmety/trosky, no musíte sa aj kryť, keďže sa neraz dostanete do situácií, keď sa nepriatelia objavia nad vami, pod vami, či dokonca za vami a dostanete nejednu ranu do chrbta.

Infinite Warfare ponúka v histórii série najbohatší bojový arzenál. Postupne si sprístupníte veľké množstvo zbraní a výstroj, taktiež svoju stíhačku si môžete mierne upraviť a lepšie vybaviť. Je veľká šanca, že si niektoré zbrane v hre ani nevyskúšate, lebo ich je tu tak veľa. Niektoré sa ešte držia reality, iné sú už čisto sci-fi. Kľúčové ale je, že je akcia s nimi zábavná. Najmä s brokovnicami, no nestratia sa ani SMG, snajperky či jednorazové špeciality. K dispozícii máte napríklad aj štít, hackovacie zariadenia (ktorým dokážete hacknúť nepriateľských robotov), rôzne druhy granátov, a dokonca aj taký, ktorý si nepriateľa nájde sám, či sa poslušne vráti do vášho vrecka. A z toho všetkého, čo si sprístupníte, si vyberáte kúsky, ktoré si zoberiete do tej ktorej misie.
[You must be registered and logged in to see this image.]
A keď to všetko vybavenie zvládnete v kampani a budete mať za sebou nevyhnutný, netradičný, no zaujímavý záver, presuniete sa logicky tam, kde by vás hra mala najviac baviť – do multiplayeru. Tu ale prichádza ten kopanec medzi nohy. Ponuka je opäť bohatá, chce vás motivovať množstvom absolútne všetkého, od mapy, cez režimy, až po zbrane či perky. Ale v skutočnosti to tento rok zábava naozaj nie je. Začnime napríklad matchmakingom, ktorý vás s levelom 1 pokojne postaví na rovnakú úroveň ako hráča s levelom 50. A tam len nepríjemnosti aktuálneho ročníka CoD začínajú.

Na hre je vidno, že po nej v týchto dňoch nesiahlo toľko hráčov ako po jej predchodcoch. Kým klasické režimy ako TDM, Domination, Search & Destroy nemajú núdzu o hráčov, v niektorých iných si na zápas 6 verzus 6 počkáte dlhšie. Našťastie chuťovku ako Gun Game si tiež dokážete obstojne zahrať. Hre by možno prospel server browser, hlavne pri menej populárnych režimoch, ale azda sa situácia časom zlepší a nebudete mať problém nájsť hráčov. Tieto režimy si užijete na zhruba tucte máp, ktoré vychádzajú z prostredí v kampani a tiež predstavujú zaujímavé lokality. Sú však malé, bojuje sa vždy na tých istých miestach a za niekoľko dní hrania sa mi nepodarilo nájsť ani jednu, ktorú by som si obľúbil alebo si aspoň povedal, že teraz by som si rád zahral na nej.

Multiplayer uvádza Rigs ako základ vašej výbavy. Prakticky sú to triedy, ktoré máte na začiatku otvorené tri a postupne si sprístupníte ďalšie. Triedy sa líšia pohyblivosťou a ďalšími vlastnosťami, no ďalej si ich môžete personalizovať pomocou odomknutého vybavenia a aj perkov, pričom ale musíte počítať aj s tým, že na seba nemôžete nakladať neobmedzene. A pozor musíte dávať aj na zbrane, ktoré sa nakoniec ukazujú ako ďalší kameň úrazu hry, no k tomu neskôr. Vo veľkom sa musíte naučiť využívať jetpack, wallrun či skĺznutie. No na rozdiel od takého Titanfallu to v tomto prípade zábavné nie je. Nepôsobí to tak prirodzene a organicky, skôr naopak.

A k tým zbraniam - postupne si odomykáte ďalšie, aby ste si našli také, ktoré sa do vášho loadoutu hodia viac. Potom si raz všimnete, že ste strieľali po nepriateľovi, no on vás dal dole jednoduchšie, aj keď si vás všimol až neskôr ako vy jeho. Poviete si, že mal šťastie alebo silnejšiu zbraň, no v killcame má tú istú, len s iným skinom. Skiny totiž so sebou v hre prinášajú permanentné perky výzbroje a rozdeľujú zbrane do niekoľkých úrovní, od obyčajných až po legendárne. Môžu vám buď vypadnúť z krabice, alebo si ich kúpite za nazbieraný materiál. Ten ale pribúda pomaly a aj krabice sa delia na obyčajné a vzácne, pričom vzácne stoja 3x toľko kľúčov čo obyčajné. Hra tu tak otvára priestor mikrotransakciám a výrazne rozladila balans. Pripočítajte si k tomu nezmyselný spawn v niekoľkých herných režimoch a frustrácia je na svete.
[You must be registered and logged in to see this image.]
Našťastie to zombíci opäť ťahajú hore a znovu používajú vysoko štylizované prostredie, do ktorého autori priniesli režim boja proti horde nemŕtvych. Oživuje 80. roky so všetkými známymi klišé, vizuálnymi trópmi a aj veľmi slušnou atmosférou. A nechýba ani Hasselhoff ako DJ a poriadne uletený príbeh, v ktorom šialený režisér (Paul Reubens) pozval štvoricu hercov (klasické 80s archetypy) a preniesol ich do zábavného parku v 80. rokoch, kde spolu bojujú proti horde a snažia sa prežiť čo najdlhšie.

Je to ťažké, je to zábavné a má to parádny štýl. Hrajú vám popritom do ucha hity od Frankie Goes to Hollywood, Run–D.M.C., no aj zvučka z Knight Ridera. To všetko je doplnené aj pôvodnou hudbou pre hru, ktorá sa nesie v štýle retro elektroniky. Veľmi dobrý je aj dabing prakticky všetkých postáv, ktoré sa tu objavia. Taktiež mapa je pestrá, obsahuje pasce, no aj easter eggy a mnoho rôznych zákutí, pričom ak zomriete, dostanete sa do arkádovej herne, kde musíte vyhrať možnosť návratu na bojisko. Odpadávajú tu tie sci-fi nezmysly z multiplayeru, je tu hromada zbraní (aj špeciálne), vylepšení a aj karty, ktoré fungujú vlastne ako rozšírené a menej tradičné perky, ktoré si môžete ľubovoľne personalizovať.

V prípade Call of Duty je to už obohraná pesnička, ale už by to chcelo novší engine. Nielen kvôli grafike, ale aj ďalším možnostiam, ktoré by priniesol. Hra je statická, chcelo by to viac dynamiky do jej sveta a možností. A teda aj vylepšiť vizuál. Postavy a zbrane sú síce opäť spracované fajn, no tam to končí. V prostredí na vás znovu čakajú textúry v nízkom rozlíšení a podobne. Zvuk je už citeľne lepší, či už to platí pre efekty, dabing alebo aj hudbu, pričom najmä melódia z menu vám utkvie v pamäti. Na PS4 poteší napríklad taká drobnosť, že komunikáciu cez vysielačky počúvate z reproduktoru na ovládači.

Výsledok je rozporuplný. V istom ohľade je Call of Duty: Infinite Warfare veľkým a aj príjemným prekvapením. Takúto kampaň sme tu už niekoľko rokov a dielov nemali. Hlavne je úplne iná ako to, na čo sme boli zvyknutí. Ponúka zaujímavé postavy, koniec, aký často nevidíme a záporáka, ktorý tu je najmä ako hybateľ deja, ktorý posúva Reyesa ďalej v jeho výprave. Kampaň a zombíci to naozaj zachraňujú, no multiplayer je na tom tento rok dosť zle, pričom celý balans úplne spláchol dole toaletou. Nepomáha tomu ani stále starnúci engine, hlúpa preskriptovaná umelá inteligencia a bugy, ktorých by ste v takejto lineárnej hre čakali rozhodne menej.

Video Recenzia

    Práve je Po apríl 23, 2018 1:24 pm